Kalvária na Hornej Rovni
Kalvária na Hornej Rovni pozostáva zo siedmych zastavení, ktoré zároveň korešpondujú aj s motívmi bolestného ruženca. Šesť kamenných stél s reliéfnymi pašiovými motívmi je osadených v kompozičnej symetrickej osi kopca za sebou. V poradí siedme zastavenie, ktoré tvorí komplex troch drevených krížov s kamennými sochami, sú vrcholom kopca a teda aj celej kalvárie. Ku kamenným stélam bola od začiatku po stranách vysadená lipová alej. Kopec kalvárie bol pôvodne holý, nezalesnený, iba lipová aleja upozorňovala a priťahovala pútnikov.
Na kamenných stélach sú reliéfne znázornené pašiové scény: 1. zastavenie — Kristus na Olivovej hore, 2. zastavenie — Kristus pred veľkňazom, 3. zastavenie — Bičovanie, 4. zastavenie — Korunovanie tŕním, 5. zastavenie — Nesenie kríža, 6. zastavenie — Pribíjanie na kríž, 7. zastavenie — Ukrižovanie je vrcholom kopca s tromi krížmi a kamennými plastikami pod krížom – Márie a svätého Jána.
Každá kamenná stéla pozostáva z troch častí: kamenného sokla s pôvodne vyrytými nápismi (po slovensky). Nápis vždy začína Ježišovým oslovením „Gezissu,…“, potom vyjadrením tajomstva bolestného ruženca (napríklad: „…kríž nesúci“,) a v druhom riadku končí litániovým veršom: „Smilug sa nad nami“. Hlavnou časťou stély je jeden blok kameňa s rámom ozdobený hore aj dolu volútami. Na kamennej obdĺžnikovej doske je znázornený pašiový motív z poslednej Ježišovej cesty.
Pozoruhodné je siedme zastavenie – Ukrižovanie, ktoré tvoria tri kríže s plechovými maľovanými figúrkami ukrižovaného Ježiša a lotrami po stranách. Pod Ježišovým krížom je plechová figúra Márie Magdalény. Medzi krížmi sú kamenné plastiky z vulkanického tufového zlepenca takmer v životnej veľkosti Márie a sv. Jána.
Kamenosochárske práce hornorovnianskej kalvárie sú podľa umeleckého sochárskeho „rukopisu“ prisudzované majstrovi Dionýzovi Stanettimu, alebo aspoň jeho dielni.
Text prevzatý z: Vošková, Katarína a kol.: Sakrálne pamiatky v krajine Banská Štiavnica a okolie, STU v Bratislave, 2014.